Nový výskum naznačuje, že existuje súvislosť medzi šúchaním nosa a demenciou. Hoci existuje mnoho rizikových faktorov demencie, ako napríklad vek, rodinná anamnéza, zlá strava, nedostatok spánku a nedostatočná fyzická aktivita, na zoznam sa môže pridať aj šúchanie nosa. Podľa výskumu austrálskej Griffithovej univerzity môže tento zlozvyk spôsobiť, že baktérie putujú cez čuchový nerv nosovej dutiny a dostanú sa do mozgu, kde vytvárajú markery, ktoré sú "výstražným znamením Alzheimerovej choroby".
Štúdia, ktorá bola vo februári publikovaná v časopise Scientific Reports, nedávno vyvolala veľkú pozornosť médií po tom, čo univerzita rozoslala tlačovú správu, v ktorej naznačila, že šúchanie v nose môže zvyšovať pravdepodobnosť demencie a Alzheimerovej choroby. Profesor James St. John, spoluautor štúdie a vedúci Centra pre neurobiológiu a výskum kmeňových buniek Clem Jones, v tlačovej správe uviedol: "Ako prví sme dokázali, že Chlamydia pneumoniae sa môže dostať priamo do nosa a do mozgu, kde môže spustiť patológiu, ktorá vyzerá ako Alzheimerova choroba."
Profesor St. John dodal: "Šúchanie nosa a vytrhávanie chĺpkov z nosa nie je dobrý nápad. Nechceme si poškodiť vnútornú stranu nosa a šklbanie a vytrhávanie to môže spôsobiť. Ak poškodíte sliznicu nosa, môžete zvýšiť množstvo baktérií, ktoré sa môžu dostať až do mozgu." Zatiaľ sa výskum uskutočnil len na myšiach a Dr. St. John uvádza: "Musíme túto štúdiu urobiť na ľuďoch a potvrdiť, či rovnaká cesta funguje rovnakým spôsobom. Je to výskum, ktorý navrhlo mnoho ľudí, ale zatiaľ nebol dokončený. Vieme len to, že tie isté baktérie sú prítomné aj u ľudí, ale zatiaľ sme nezistili, ako sa tam dostávajú.
Jedz toto, nie tamto! Health sa rozprával s Dr. J. Wesom Ulmom , doktorom medicíny vyštudovaným na Harvarde a MIT, ktorý má skúsenosti s bioinformatikou, génovou terapiou, genetikou, objavovaním liekov, poradenstvom a vzdelávaním, ktorý nebol spojený so štúdiou, ale vysvetľuje výsledky výskumu a čo treba vedieť o týchto údajoch. Čítajte ďalej - a aby ste zabezpečili svoje zdravie a zdravie ostatných, nenechajte si ujsť tieto isté príznaky, že ste už mali COVID.
1 Na ľuďoch zatiaľ nie sú žiadne dôkazy
Dr. Ulm nám povedal: "Hoci sa výskum tímu Griffithovej univerzity uskutočnil na myšiach a tento jav zatiaľ nebol priamo preukázaný u ľudí, ich zistenia predstavujú dôkaz o tom, že mechanické narušenie sliznice nosa cicavcov v nosných dierkach môže poskytnúť cestu pre bakteriálnu inváziu a ukladanie proteínu amyloid-beta (t. j. A β ), ktorý je prítomný v amyloidných plakoch v mozgu úzko spojených s Alzheimerovou chorobou.
Existovalo už viacero hypotéz a návrhov, že takýto jav je možný. Klinickí lekári a vedci si už dlho uvedomujú, že čuchový nerv, ktorý je zodpovedný za náš čuch, predstavuje akési "zadné dvierka" do centrálneho nervového systému (CNS), ktoré obchádzajú väčšinu anatomických bariér hematoencefalickej bariéry (BBB). Čuchový nerv je lebečný nerv, súčasť skupiny špecializovaných nervov, ktoré sa podieľajú na vnímaní, pohybe a autonómnej kontrole (t. j. mimovoľnej regulácii takých vecí, ako je srdcová frekvencia, prietok krvi a rozšírenie zreníc, napr. prostredníctvom reakcie "bojuj alebo uteč" na vonkajšiu hrozbu).
Na rozdiel od prevažnej väčšiny lebečných nervov, ktoré vychádzajú z mozgového kmeňa, nižšie položenej časti CNS, ktorá slúži ako most medzi miechou a mozgom, čuchové nervy (jeden na každej strane) vychádzajú oveľa vyššie, zo špecializovanej mozgovej štruktúry nazývanej čuchové cibuľky. Potom prechádzajú cez hubovitú štruktúru nazývanú kribriformná platnička, ktorá je súčasťou lebečnej kosti nazývanej etmoidálna kosť, odkiaľ vstupujú do nosa."
2 Neurotropné vírusy
Dr. Ulm vysvetľuje: "Štúdie na zvieratách aj na ľuďoch ukázali, že takzvané neurotropné vírusy (vírusy, ktoré môžu preniknúť do mozgu, hoci väčšinou len v zriedkavých prípadoch), ako napríklad vírusy detskej obrny, besnoty a osýpok, môžu využívať čuchový nerv ako kanál, hoci čuchová cibuľka spravidla disponuje spoľahlivými systémami na imunitnú reakciu na odstránenie mikrobiálnych útočníkov. V súčasnosti prebieha výskum neurotropného potenciálu vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, a potenciálnych súvislostí mozgovej hmly a iných neurologických porúch s rovnakými procesmi, ktoré spôsobujú anosmiu (stratu čuchu) u mnohých pacientov s akútnymi infekciami COVID.
Podobne, Chlamydia pneumoniae - baktéria spomínaná v štúdii - bola identifikovaná ako potenciálny pôvodca prinajmenšom niektorých prípadov schizofrénie, ktorá podľa štúdií úzko súvisí so štrukturálnymi zmenami v mozgu, viditeľnými napríklad v röntgenových štúdiách. Ak si dáme všetky tieto kúsky skladačky dokopy, už dlho existuje podozrenie, že chlamýdiová pneumónia alebo iné infekčné agensy by mohli zohrávať úlohu pri ukladaní amyloidných plakov, ktoré sa silne spájajú s Alzheimerovou chorobou, pričom výskumníci z Griffithovej univerzity patria medzi prvých, ktorí poskytli experimentálny dôkaz o fyziologickej ceste, ktorá môže viesť k takýmto pozorovaniam."
3 Prečo si vedci myslia, že existuje súvislosť medzi demenciou a šúchaním nosa
Podľa Dr. Ulma "v posledných rokoch a desaťročiach došlo k zaujímavému radu lekárskych objavov, ktoré čoraz viac spájajú aspoň niektoré skupiny pacientov trpiacich chronickými chorobami - vrátane mnohých autoimunitných porúch - s nenápadnými a často nedocenenými mikrobiálnymi infekciami alebo aktivitami, čím sa mení naše chápanie ich patofyziológie a patogenézy (postupnosť udalostí v tele, ktoré vedú k vzniku ochorenia). Azda najklasickejším príkladom sú žalúdočné vredy, ktoré sa kedysi spájali jednoducho so stresom alebo konzumáciou korenistých alebo mastných jedál, ale dnes sa vie, že v obrovskom množstve prípadov sú pevne spojené s kolonizáciou tráviaceho traktu baktériou Helicobacter pylori. Praktický význam tohto zistenia je nevyčísliteľný, pretože znamená, že veľkú skupinu pacientov s peptickým vredom možno vyliečiť alebo aspoň solídne zvládnuť postupným podávaním dvoch antibiotík (napr. klaritromycínu a amoxicilínu) a inhibítora protónovej pumpy (ako je lanzoprazol, omeprazol alebo esomeprazol) v takzvanom režime trojitej liečby. Podobne je dnes známe, že hlavným vinníkom rakoviny krčka maternice je infekcia (často tichá) HPV, ľudským papilomavírusom. Nedávno sa zistila pevná súvislosť medzi sklerózou multiplex a v mnohých prípadoch predchádzajúcou infekciou vírusom Epsteina-Barrovej (EBV), ktorý je príčinou infekčnej mononukleózy alebo, ako ju častejšie poznajú generácie školákov, ktorí pocítili jej hnev, mononukleózy.
Existuje tiež čoraz viac dôkazov, že diabetes 1. typu, autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje rozsiahlu stratu beta-izolov pankreasu (Langerhansových ostrovčekov produkujúcich inzulín), môže byť v mnohých prípadoch dôsledkom skríženej reakcie imunitného systému proti niektorým enterovírusom, najmä proti coxsackie vírusu, ktorý môže spôsobovať pretrvávajúce infekcie najmä u detí. A samozrejme, za posledné dva roky je mimoriadne dôležité, že SARS-CoV-2 - infekčný agens, ktorý stojí za COVID-19 - sa čoraz častejšie (a dosť znepokojujúco) spája so širokou škálou postvírusových syndrómov a nálezov pretrvávajúceho poškodenia tkanív a orgánov, s formálnou diagnózou dlhého COVID alebo bez nej. Inými slovami, lekári a výskumníci si čoraz viac uvedomujú jemné a kedysi nedocenené súvislosti medzi infekčnými chorobami a chronickými ochoreniami, pričom Alzheimerova choroba a iné formy demencie podobne vzbudzujú záujem o vyhliadky na takúto etiológiu (t. j. ucelené, mechanistické vysvetlenie ich príčin). Okrem toho, ako sa uvádza vyššie, výskumníci sa už dlho zaujímajú o možnosť, že nosové priechody, a najmä cesta čuchového nervu, slúžia ako vstupná brána pre patogénne mikróby do centrálneho nervového systému. A keďže šúchanie nosa môže narušiť štrukturálnu integritu slizníc v nose, je samozrejmé, že výskumníci predpokladajú (a mnohí už skutočne predpokladali), že výsledné mechanické poškodenie by mohlo slúžiť ako cesta pre infekčné patogény, ktoré aspoň čiastočne prispievajú k patogenéze demencií alebo iných chorobných procesov postihujúcich nervové tkanivo."
4 Nakoľko sú si vedci istí, že baktérie Chlamydia Pneumoniae, ktoré sa zavádzajú prostredníctvom nosa, môžu v podstate spôsobiť Alzheimerovu chorobu a demenciu?
Dr. Ulm nám povedal: "Na túto tému zostáva ešte veľa nezodpovedaných otázok a je potrebné ďalšie skúmanie a v širšom zmysle je patogenéza Alzheimerovej choroby a podobných porúch (ako je demencia s Lewyho telieskami alebo LBD) stále trochu nejasná a nevysvetlená. V dôsledku toho výskumníci nemôžu pevne prisúdiť veľa navrhovaným príčinám, nehovoriac o príčinách s ešte stále trochu chabou väzbou, ako je baktéria Chlamydia pneumoniae sledujúca čuchový nerv do CNS v dôsledku opakovaného šúchania nosa.
Bolo náročné rozlúštiť fyziologické reťazce udalostí, ktoré vedú k vzniku ochorenia, spolu s pretrvávajúcimi hádankami o príčinách vs. koreláciách (napr. presná úloha proteínu alfa-synukleínu, ktorý sa nachádza v ložiskách Lewyho teliesok pri LBD, ako spúšťača ochorenia vs. len asociácie). Patofyziológia takýchto demencií je však pravdepodobne multifaktoriálna, a v takom prípade môžu tieto baktérie prispievať aspoň v niektorých prípadoch, ak sa skutočne amyloidné plaky pevne stanovia ako skutočný príčinný faktor."
5 Čo si zo štúdie vziať
Dr. Ulm hovorí: "Na jednej strane, podobne ako v prípade iných zaujímavých, ale zatiaľ len predbežných výskumných zistení, nemôžeme zatiaľ výsledky získané na myšiach plne extrapolovať na ľudí. V nosových priechodoch a kanáloch, ktoré spájajú myšie čuchové nervy (u myší) s centrálnou nervovou sústavou týchto zvierat, existujú charakteristické anatomické a štrukturálne znaky spolu s možnými rozdielmi v jemných fyziologických znakoch (ako sú čuchové cibuľky, pre ktoré existuje čoraz viac dôkazov o silnej imunitnej ochrannej funkcii ľudí), ktoré môžu predstavovať určité problémy pri aplikácii výsledkov myší na ľudí. Okrem toho prebieha diskusia o tom, či sú amyloidné plaky v mozgu (ktoré sú mimobunkovými usadeninami) skutočne zdrojom príčin Alzheimerovej choroby, alebo či sú len v korelácii (t. j. či plaky vznikajú len v súvislosti s ochorením, a nie sú jeho skutočnou príčinou).
Na druhej strane, mnohé takéto zistenia na zvieracích modeloch sú aspoň čiastočne aplikovateľné na ľudskú fyziológiu a patofyziológiu (procesy, ktoré vedú k ochoreniu), a preto by sa mali nepochybne brať vážne a ďalej skúmať. Okrem toho táto štúdia nie je jediná, ktorá naznačuje potenciálne zdravotné riziká vyplývajúce z akejkoľvek činnosti, ktorá mechanicky narúša trochu krehkú sliznicu nosných dierok. Existuje solídny súbor dôkazov, ktoré podporujú názor, že dobre udržiavané, neporušené a nepoškodené nosové priechody netriviálne prispievajú k celkovému zdraviu aj mimo horných dýchacích ciest. Inak povedané: Už teraz máme množstvo hygienických, spoločenských a kozmetických dôvodov, prečo neodporúčať šúchanie nosa, a teraz je tu veľká šanca, že máme ďalší zdravotný dôvod, aby sme dospeli k rovnakému záveru!"
