Demencia je bežná mozgová porucha, ktorou trpí viac ako 55 miliónov ľudí na celom svete vrátane viac ako 7 miliónov Američanov. Očakáva sa však, že toto číslo bude narastať. Podľa Population Reference Bureau ," keďže početná populácia baby boomu starne, celkový počet ľudí s demenciou sa bude zvyšovať. Odhady sa líšia, ale odborníci uvádzajú, že v roku 2020 bude mať demenciu viac ako 7 miliónov ľudí vo veku 65 rokov a viac. Ak budú súčasné demografické a zdravotné trendy pokračovať, do roku 2030 by mohlo mať demenciu viac ako 9 miliónov Američanov a do roku 2040 takmer 12 miliónov."
Demencia nie je choroba, ale skôr všeobecný pojem pre široké spektrum neurologických príznakov. Existuje mnoho typov demencie, pričom najčastejším typom je Alzheimerova choroba. Je to vyčerpávajúce ochorenie, ktoré vás môže pripraviť o kognitívne funkcie, ako je pamäť, jazyk a schopnosť rozhodovať sa. Môže byť taká závažná, že narúša každodenný život a v niektorých prípadoch je potrebná starostlivosť opatrovateľa. Hoci postihuje väčšinou ľudí nad 65 rokov, nie je normálnou súčasťou starnutia a syndróm sa môže rozvinúť aj u niekoho mladšieho, hoci je to zriedkavé.
Podľa novej štúdie síce neexistuje liek ani spoľahlivý spôsob, ako predísť demencii, ale existujú spôsoby, ako znížiť jej riziko, vrátane liečby vysokého krvného tlaku. Jedzte toto, nie tamto! Health sa rozprával s Dr. J. Wesom Ulmom , doktorom medicíny vyštudovaným na Harvarde a MIT, ktorý má skúsenosti s bioinformatikou, génovou terapiou, genetikou, objavovaním liekov, poradenstvom a vzdelávaním, ktorý nebol spojený so štúdiou, ale vysvetľuje výsledky výskumu a čo treba vedieť o týchto údajoch. Čítajte ďalej - a aby ste zabezpečili svoje zdravie a zdravie ostatných, nenechajte si ujsť tieto isté príznaky, že ste už mali COVID .
1 Čo treba vedieť o demencii
Dr. Ulm nám povedal, že "demencia" je súhrnný klasifikátor pre celý rad neurologických porúch s neustále rastúcim výskytom a prevalenciou, t. j. ročným počtom hlásených prípadov a celkovým súhrnným počtom prípadov v populácii, v Spojených štátoch a na celom svete. Popri dobre známej a bežnej diagnóze Alzheimerovej demencie sem patria vaskulárna demencia, demencia s Lewyho telieskami (DLB), frontotemporálna demencia (FTD, resp. Pickova choroba) a rôzne zriedkavejšie podtypy vrátane demencií, ktoré sú dôsledkom Huntingtonovej choroby, Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby (CJD), progresívnej supranukleárnej paralýzy (PSP) a kortikobazálneho syndrómu (CBS). Existujú aj relatívne liečiteľné formy demencie vyplývajúce zo stavov, ako je nedostatok vitamínu B12, normálny tlakový hydrocefalus (NPH), alkoholizmus a posttraumatická stresová porucha (PTSD), ako aj demencie spôsobené vírusovými príčinami, ako je HAND (neurokognitívna porucha spojená s HIV), pričom narastajú obavy z COVID-19, ktorý môže viesť týmto smerom.
Samotný termín pochádza z latinského koreňa, ktorý znamená "zabúdanie", a ako naznačuje etymológia, spoločným znakom porúch demencie je strata a zhoršenie pamäti, najmä krátkodobej a pracovnej pamäte. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri Alzheimerovej chorobe, pomenovanej podľa nemeckého lekára, ktorý v monografiách živo opísal vznik a priebeh choroby u Augusta Detera, jedného zo svojich pacientov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžu byť špecifické klinické prejavy a spôsoby nástupu rôznych diagnóz demencie pomerne rôznorodé. Hoci výskyt väčšiny podtypov má tendenciu stúpať s vekom, niektoré sa môžu častejšie vyskytovať u mladších pacientov. Platí to najmä pre FTD, pri ktorej je strata pamäti jedným z neskoršie sa prejavujúcich príznakov."
2 Prečo je podľa štúdie dôležitá kontrola krvného tlaku pri demencii
Dr. Ulm vysvetľuje: "Aj keď sa špecifické fyziologické mechanizmy ešte len skúmajú, už dlho sa vie, že zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia je pevne spojené so znížením rizika demencie. Napríklad vaskulárna demencia, druhý najčastejšie diagnostikovaný podtyp, vzniká na podklade kumulatívneho poškodenia spôsobeného ischemickými mozgovými príhodami a prechodnými ischemickými záchvatmi, t. j. TIA (obidve sú dôsledkom zrazenín v cievach zásobujúcich mozog, ktoré môžu zablokovať miestny krvný obeh).
Rizikové faktory tejto formy demencie sa teda dajú jednoznačne účinne riešiť lepším manažmentom kardiovaskulárnych rizikových faktorov - vrátane zvýšeného krvného tlaku u pacientov s hypertenziou - ale ukazuje sa, že takýmito zásahmi sa dá zmierniť aj výskyt a závažnosť iných foriem demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Z tohto dôvodu, ako ukázala táto štúdia, môže zlepšenie dodržiavania liečby krvného tlaku pacientmi hmatateľne znížiť aj riziko celého radu diagnóz demencie."
3 Ako sa štúdia uskutočnila
Spoluautorka štúdie Ruth Petersová, docentka na Univerzite Nového Južného Walesu v Austrálii, pre CNN povedala: "Na našej štúdii je zaujímavé to, že údaje ukazujú, že ľudia, ktorí užívali lieky na zníženie krvného tlaku, mali nižšie riziko diagnózy demencie ako tí, ktorí užívali zodpovedajúce placebo."
Ako teda štúdia prebiehala? Podľa CNN výskum "spojil údaje z piatich veľkých randomizovaných, dvojito zaslepených klinických štúdií na viac ako 28 000 starších dospelých s priemerným vekom 69 rokov z 20 krajín. Všetci mali v minulosti hypertenziu. V každej z klinických štúdií sa porovnávali ľudia užívajúci lieky na krvný tlak s ľuďmi užívajúcimi zodpovedajúce placebo a sledovali sa v priemere 4,3 roka. Petersová a jej tím pri sústredení údajov zistili, že pokles tlaku o približne 10 mm
4 Prečo sa vedci domnievali, že existuje súvislosť medzi demenciou a krvným tlakom
Dr. Ulm hovorí: "Lekári a výskumníci v oblasti medicíny si už dlho uvedomujú, že dobrý kardiovaskulárny a všeobecný zdravotný stav je spojený so zníženým rizikom demencie, a to nielen vaskulárnej demencie, ale aj iných foriem. Toto pozorovanie je navyše v súlade s tým, čo vieme z patogenézy - v podstate z príčin a charakteristík nástupu - rôznych podtypov demencie, ktoré sú multifaktoriálne (a variabilné medzi rôznymi formami), ale pravdepodobne sa zhoršujú kumulatívnym poškodením z nedostatočného prietoku krvi alebo okysličenia ťažko pracujúcich tkanív centrálneho nervového systému.
Je preto logické predpokladať, že nedostatočne kontrolovaný krvný tlak u pacientov s hypertenziou - známy rizikový faktor srdcových ochorení a poškodenia vnútornej výstelky (endotelu) systémových ciev - môže byť spojený aj so zvýšeným rizikom demencie. Naopak, očakávalo by sa, že dôslednejšia liečba krvného tlaku prostredníctvom antihypertenzívnej medikácie toto riziko zmierni, čo je hypotéza, ktorou sa zaoberá a ktorú skúma táto štúdia."
5 životných štýlov môže pomôcť znížiť riziko
Dr. Ulm uvádza: "Aj keď sa na vzniku týchto ochorení podieľajú genetické faktory - najmä dobre zdokumentovaná súvislosť alely ε 4 apolipoproteínu E s Alzheimerovou chorobou - existuje množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že vývoj a závažnosť príznakov demencie je možné aspoň do určitej miery modifikovať životným štýlom, výživou a všeobecnými zdravotnými faktormi. Existujú zmiešané náznaky, že niektoré kognitívne náročné činnosti - ako napríklad lúštenie krížoviek a sudoku - môžu mať blahodarný účinok (hoci sa o tom stále diskutuje), pričom oveľa silnejšie dôkazy o potenciáli zmierniť demenciu prináša učenie sa jedného alebo viacerých cudzích jazykov, najmä do takej miery, že ich ovládajú plynulo. Stále viac štúdií však poukazuje aj na význam celkového udržiavania zdravia a zdravej kondície pri zmierňovaní alebo odvrátení demencie, najmä pokiaľ ide o pohyb, stravu a kardiovaskulárne zdravie, vrátane potenciálnej úlohy prísnejšej kontroly krvného tlaku u pacientov s hypertenziou (vysokým krvným tlakom) pri znižovaní rizika."
Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza: "Modifikovateľné rizikové faktory sú životný štýl a správanie, ktoré môžu znížiť alebo zvýšiť pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Existujú napríklad modifikovateľné rizikové faktory, ktoré môžu znížiť riziko Alzheimerovej choroby a príbuzných demencií (ADRD), spomaliť jej progresiu alebo zvýšiť riziko ADRD. Väčšina modifikovateľných rizikových faktorov ADRD súvisí s kardiovaskulárnymi ochoreniami a inými chronickými zdravotnými stavmi. Patrí medzi ne hypertenzia, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, cukrovka, depresia, fajčenie, strata sluchu a nadmerné pitie alkoholu. Udržiavanie zdravého životného štýlu a zvládanie súvisiacich chronických ochorení prospieva celkovému fyzickému zdraviu, uľahčuje a zlepšuje zdravie mozgu a môže pomôcť znížiť riziko demencie alebo spomaliť jej progresiu."
Wes Ulm , MD, PhD, je lekár-výskumník, hudobník (J. Wes Ulm a Kant's Konundrum) , spisovateľ a získal dvojitý titul MD
